Poľsko, Krakow, Wieliczka 30. novembra – 1. decembra 2024
Bola tradícia. Bola skoro dve desaťročia trvajúca tradícia poznávacích zájazdov zubných technikov po Európe. Spoznávali sme nové krajiny, aj samých seba. Inak, bez modelovacieho nožíka v ruke.
A potom bol Covid. A bolo po tradícii. Boli sme zavretí doma alebo v nemocnici a báli sme sa. Vírusu a mnohí aj ľudí okolo seba. Ale všetko raz skončí. Trvalo to tri roky, ale prekonali sme to. Začali sme znovu voľnejšie dýchať. A vlani sme sa rozhodli urobiť sondu, zatiaľ len v rámci nášho banskobystrického regiónu. Zistiť, či je medzi nami vôľa vrátiť sa k tomu, čo sme mali radi, pri čom sme sa cítili dobre.
Zájazd do Budapešti, hoci len krátky jednodňový, dopadol výborne. Ukázal, že sa ešte vieme zaktivizovať a nadchnúť pre spoločnú vec.
A preto sme sa s nádejou rozhodli zvýšiť dávku. Nie veľmi, len na tri dni. Veď aj dobré veci je rozumné v živote dávkovať opatrne…
Najväčšia otázka bola, či nájdeme „novú“ Mariku (Horváthovú), ktorej sme všetci vďační za všetko, čo pre nás urobila počas uplynulých dlhých rokov. A našli sme Evku. Našli sme p. Evu Mihalikovú z Banskej Bystrice. Ona, za pomoci Majky Ondrejkovej a Anky Kainráthovej, nám zorganizovala trojdňový zájazd do Poľska.
V piatok ráno o siedmej sme vyrazili zo Zvolena, kde nastúpili zhruba 2/3 účastníkov, vrátane kolegov z východu a zo západu, ktorí prišli večer a vo Zvolene prespali. Ďaľší pristúpili v Banskej Bystrici a „severania“ v Ružomberku. A potom sme už, cez hraničný priechod Trstená – Chyžné, vyrazili do Poľska.
Prvou zastávkou bolo mesto Wadowice, ktoré sa nachádza 50 km juhozápadne od Krakowa. Je to asi 20 tis. mesto, ktoré sa preslávilo ako rodisko Karola Wojtylu, neskošieho pápeža Jána Pavla II. Wadowice zažívajú veľký rozvoj turizmu, každoročne mesto navštívi 200 tis. ľudí, ktorých lákajú pamiatky a podujatia. Medzi najvyhľadávanejšie patrí farský kostol – minoritná bazilika Panny Márie z 15. stor., rodný dom Svätého otca, ako aj celé námestie Jána Pavla II s meštianskymi domami z 19. stor. My sme navštívili dom, kde sa 18. mája 1920 narodil Karol Wojtyla a kde prežil mladosť. Po rekonštrukcii nielen bytu, ale celého domu v roku 2014, sme mohli vďaka multimediálnej výstave rozprestierajúcej sa na takmer 1000 m2 spoznať celú životnú cestu neskoršieho pápeža, sv. Jána Pavla II. Pre všetkých to bol nezabudnuteľný zážitok, či už z duchovného, alebo z historického hľadiska.
Wadowice v nás zanechali silný dojem, ktorý nepokazilo ani miestami upršané počasie. Aspoň máme niektorí nové daždniky…
V neskoších popoludňajších hodinách sme sa presunuli do nášho dočasného hlavného stanu, do hotela Matejko, ktorý je na rovnomennom námestí Plac Matejko, len pár sto metrov od samotného centra mesta Krakow, krakovského námestia Rynek Glowny. Práve v piatok na ňom otvorili jedno z najväčších lákadiel tohto obdobia – Krakovské vianočné trhy. Ako sme sa už podvečer mohli presvedčiť, bohato
navštevované domácimi aj zahraničnými turistami. Že ich bolo dosť sme sa presvedčili aj na druhý deň na hrade Wawel.
Podvečer sme sa spoločne presunuli na Rynek Glowny, kde nás naša sprievodkyňa Evka zorientovala a oboznámila s hlavnými nosnými bodmi.
Rynek Glowny vznikol už v 13. stor. S rozmermi 200×200 m je najväčším stredovekým námestím v Európe a jedným z najväčších na svete. Je tu ukážková stredoveká architektúra, reštaurácie, bary, hotely ale aj niektoré z hlavných pamiatok mesta. A každý rok vianočné trhy.
Hlavným lákadlom námestia je trhovisko Sukienice postavené v dobe renesancie. Dnes sa tu predávajú hlavne suveníry, alebo jantárové šperky. Ďaľším lákadlom je radnica, z ktorej sa dnes zachovala iba jedna radničná veža. Je vysoká 70m. Zaujímavosťou je, že je naklonená o pol metra, za čo môže silná búrka v r. 1703. Je prístupná verejnosti a je z nej výhľad na celé mesto. A zo susednej veže Mariánskeho kostola, každú celú hodinu oznámi svojou melódiou živý trubač. Zaujímavé povolanie…
Hlavné námestie je obklopené kostolmi a historickými mestskými domami, ktoré volajú kamienice. Najznámejšími kostolmi sú Mariánsky kostol a kostol sv. Vojtecha.
Uprostred námestia stojí pomník najznámejšieho poľského spisovateľa Adama Mickiewicza.Bol odhalený v r. 1898 na 100. výročie jeho narodenia. Po zničení pomníka počas 2. svetovej vojny, bol znovu odhalený na 100. výročie jeho smrti v r. 1955.
Staré mesto je známe aj najstaršou univerzitou v Poľsku, druhou najstaršou v Európe po Karlovej univerzite. Je to Jagellonská univerzita postavená v roku 1364. Študoval tu aj Mikuláš Koperník a dodnes sa tu nachádzajú jeho staré astronomické nástroje a stredoveké učebnice. Výuka začala v roku 1367 na troch fakultách:
fakulta slobodných umení (1 katedra)
lekárska fakulta (2 katedry)
právna fakulta (8 katedier, z toho 5 katedier práva rímskeho)
Po prehliadke podvečerného starého mesta dala sprievodkyňa Evka rozchod a my sme sa rozišli na prehliadku vianočných trhov, kde bolo v ponuke množstvo jedla a pitia, ale aj množstvo návštevníkov v dlhých radoch. A preto sme sa mnohí sme poobzerali, ale navečerať sme sa išli do niektorej z reštaurácií, ktoré sú vo veľkom počte okolo námestia. A neľutovali sme. Dali sme na priateľskú radu a vyskúšali sme typické poľské jedlo – polievku žurek, mäsové pierogy, pivo živiec, a keďže aj to k tomu patrí, na prípitok zubrovku. Už nám nebolo chladno…
Na druhý deň ráno sme peši prešli cez celé staré mesto. Prešli sme cez bránu sv. Floriána, ďalej najstaršou krakovskou ulicou Grodzka, o ktorej písomné zmienky siahajú až do 13. storočia, až ku hradu Wawel. Zaujímavosťou je, že celé staré mesto je kompletne obkolesené pásom zeleného parku.
Krakovský hrad Wawel je jedna z najdôležitejších pamiatok mesta. Je zapísaný na zozname pamiatok UNESCO. Je najväčším hradom v Poľsku, dlhé roky bol sídlom poľských kráľov. V hrade sa nachádzajú pozostatky katedrály z 11. storočia, ktorá bola už vtedy sídlom biskupa. Z 12.storočia je aj legenda o drakovi, ktorý bol schovaný v 276m dlhej jaskyni pod hradom nazývanej Smocza Jama. Vchod sa nachádza pri rieke Wisla. Dnes pred jej vchodom stojí socha draka, ktorá na radosť detí vždy po pár minútach chrlí oheň.
V 17. stor. sa hrad stal významným obranným bodom Poľska. Preto bol celý zmodernizovaný a bolo dobudovaných mnoho nových obranných prvkov.
Na hrade, v katedrále, v roku 1946 pôsobil aj Karol Wojtyla. Po Smolenskej tragédii bol vo Wawelských kráľovských hrobkách pochovaný aj bývalý poľský prezident Lech Kaczynski s manželkou. Zaujímavosťou prehliadky bol aj výstup po70-tich úzkych schodoch do zvonovej veže, odkiaľ sme mali krásny výhľad na mesto.
Pri zostupe z hradného kopca mi množstvo turistov v rade popri hradbách pripomenulo návštevu vatikánskych múzeí…
Potom sme navštívili štvrť Kazimierz. Najskôr samostatné mesto a od r. 1795 časť Krakowa, bola po dlhých 500 rokov centrom života židovských obyvateľov mesta. Je tu možné vidieť mnohé pamiatky, ale aj spoznať temnú históriu mesta. Nachádza sa tu aj bývalá fabrika Oskara Schindlera, ktorý zamestnával 1200 židov. Počas vojny vyrábali muníciu pre nemeckú armádu, čím ich zachránil pred smrťou. Po vojne bola štvrť zanedbaná, oživenie nastalo po zmene režimu a hlavne po r. 1993 keď tu Steven Spielberg natočil film Schindlerov zoznam.
Prešli sme aj po mestskej časti Podgórze, v ktorej cez vojnu zhromažďovali židovských obyvateľov pred ich odsunom do koncetračných táborov. Dodnes to pripomínajú stoličky rozložené na námestí, ako symbol toho, čo po židoch zostávalo – celý ich hmotný majetok… Táto časť mesta nie je taká rušná a možno tu zažiť autentickú atmosféru Krakowa. My sme prišli v pravý čas, tiež sa tu konali vianočné trhy.
Ďaľší deň sme sa pobalili, opustili hotel a vybrali sme sa na návštevu soľnej bane Wieliczka. Je to jedna z najznámejších baní na svete. Priestory sprístupnené pre turistov siahajú až do hĺbky 300m a dosahujú dĺžku 3,5 km. Kvôli dlhým chodbám na 9-tich poschodiach celková vykopaná dĺžka bane dosahuje ohromných 287 km a hĺbku 600m. Turistov lákajú obrovské podzemné siene. V najväčšej prístupnej sieni vysokej viac ako 30m dokonca vzlietol teplovzdušný balón. Nachádza sa tu aj jazero s kryštálovo čistou vodou, ktoré je krásne vysvietené a vedie okolo neho turitická trasa. V skalách počas dlhých rokov baníci vykopali mnohé kaplnky, kostoly a sochy rôznych osobností. Je tu aj výstava histórie soľného baníctva. Baňa je tiež miestom rôznych podujatí. Konajú sa tu koncerty, gala večery, predstavenia, výstavy, aj pravidelné sväté omše. Obrovské siene sa za 10 tis. zlotých na hodinu dajú prenajať na sobáše a svadby.
Výhodou bane je čistý vzduch, a preto je navštevovaná pacientami s problémami dýchacích ciest. Pre ľudí je tu tiež možnosť špeciálnej návštevy v podzemnom sanatóriu, kedy zostanú v bani počas noci na prespanie.
Baňa bola pre všetkých veľký zažitok, ktorý začal už zostupom po 54 schodištiach do hĺbky asi 170m a po prehliadke vyvrcholil obedom vo veľmi peknej veľkej reštaurácii 135m pod zemským povrchom.
Hore sme ešte nakúpili krowky a nejaké suveníry a vydali sme sa plní dojmov na spiatočnú cestu. Myslím, že všetko prebehlo tak ako malo, bez problémov a všetci sme vyjadrili veľkú spokojnosť so sprievodkyňou Evkou Mihalikovou, ktorá svoj výkon vyšperkovala záverečným niekoľko hodinovým prekladom v podzemí.
Bola to vydarená akcia, ktorá nám zase ukázala, že spolupatričnosť a priateľstvo medzi zubnými technikmi existuje. A ak bude vôľa, možno… Veď uvidíme, čas všetko vyrieši.